PETER PROKOPEC

V úkryte

Okno
porazí jediný strom
                      oslepený svetlom – – preto
sa mi každá miestnosť
                                     zdá malá...

Len v náznaku                 ležím na posteli
         a po prebudení:

v úkryte tváre
   sa od strachu trasú
                   moje oči

                   moje gaštany

                            ako diamanty jesene

 

 

Chrlič

Uštipneš oblohu tam
               kde by mal o chvíľu svietiť Mesiac a ona
sa začne červenieť západom – ako odbitý chrlič
do hodiniek dopadne čas

Musím stihnúť
                       posledný autobus
a základy starej baziliky
               akoby ti dávali za pravdu – nepohnú kameňmi
na znak neústupnosti:
                       kedysi
                       tými trasami kráčalo vojsko          a dnes
                       na nich nájdeš len verejné linky
                   v brneniach zo zničených sedadiel
– zakaždým keď nasadneš
   zastávka zostane ako vypálená dedina: všade prázdno
len niekoľko lámp
                       ešte tlie

Vraciam sa domov
vyschnutým korytom rieky

 

 

Mouth will tear us apart

                  Mohlo
          to byť naše dieťa
                    ale
              otvorila ústa

Bola rozhodnutá
prehltnúť
prehltnúť celý život

 

 

Maratóny

Som vo vnútri slepý
rovnako ako ty

Niekedy
sa navzájom stratíme

potom kričíš
aby sme dokázali
nájsť cestu k sebe

a ja
sa bojím

 

 

Je noc a je v protismere

Ručičky sa točia
ako kolesá auta pred nehodou
takže áno
presne takto to funguje:

oči
      vyťahujú svetlo z lámp
ale ono
sa potichu vracia

 

 

Všetky cesty vedú z bodu A do bodu B

Cyklistický chodník
cesta
aj diaľnica vedú
do susedného mesta

ale nie je tam nič
čo by som chcel vidieť
a nebýva v ňom nikto
koho by som chcel navštíviť

 

 

Flotily

V noci
nájdem príliv
            v prázdnej izbe
kdesi pod radiátorom
pod oknom
                   kde morská voda
                 bude meniť piesok
na dušu s vôňou rýb
na dušu
     ktorej vzdialenosť nie je
od človeka k človeku
ale od mora k pobrežiu

Pod radiátorom
nájdem stánky so suvenírmi
s mušľami v podobe príveskov:
talizmany vyplavené morom
               na ktorom spávam

Moja izba
         zažije v noci príliv
a rybárske flotily
vracajúce sa domov
tony a tony rýb pretože podľa legendy
ak vraj ryba spí
                    svieti ako lampa

Moja izba
         zažije v noci príliv
                             a ráno
                stopy v piesku

 

 

Odtieň

Niektoré budovy
               stoja už dlhé roky: staré hrobky
v ktorých odpočívajú byty... –
                                   a keď sa nájdu nájomníci
akoby sa našli niektorí z pozostalých
Len pri sťahovaní: ten zvláštny
                                                  silný pocit: nie
tento k nám nepatril...
Zavrú sa okná: v noci – rozsvietené –
                         kedysi pripomínali prázdne miesta
po zvesených obrazoch: plochy
                                      v inom odtieni tmy
a teraz
aby sa hľadanie
začínalo odznova...

Do toho všetkého prší –
list prebral funkciu misky: plní sa dažďovou vodou

                                                                      a náhle

tú váhu neunesie – skutočný
                               kolobeh vody

Ako spomienka
aj táto noc
sa stratí niekde v pamäti